Field od Dreams
(James Horner)

 


1. The Cornfield (5:34)

2. Deciding to Build the Field (5:51)

3. Shoeless Joe (2:14)

4. The Timeless Street (2:38)

5. Old Ball Players (2:44)

6. The Drive Home (2:13)

7. Field of Dreams (3:30)

8. The Library (2:29)

9. Moonlight Graham (2:03)

10. Night Mists (4:19)

11. Doc's Memories (3:17)

12. The Place where Dreams Come True (9:06)

13. End Credits (4:07)

 

TT 50:29

 
 

  • Hudbu zložil: James Horner
  • Dirigoval: James Horner
  • Orchestrácie: James Horner a Billy May
  • Produkcia: James Horner
  • BMG / Novus 1989 (3060-2-N)
 

Hudba / Album

Na títo hornerovku sí veľmi zmiešané ohlasy. Mnohí jej vyčítají, že sa skladateľ tak striktne drží syntezátorov na íkor orchestra. A iní, vrátane mňa, ju zbožňují, pretože syntezátorové kízlenie, ktoré tu predvádza, je krásne, plné mystiky a emócií. V každom prípade, než sa dohto soundtracku zahryznete, mali by ste vedieť, že Horner sa do pracovnej verzie filmu zamiloval a elektroniku zvolil z jasných dôvodov. FIELD OF DREAMS je kízelným filmom s prvkami mystiky, filmom o snoch a ich napůňaní. Syntezátory predstavují snenie, živý orchester napůňanie snov. A preto prichádza až v posledných dvoch trackoch, sprevádzajíc finále filmu.

Dominantná časť tohto soundtracku skutočne stojí na elektronike. A tá sa vkusne dopůňa s akustickými nástrojmi ako flauta shaku-hachi, harfa, alebo nádherný klavír. Máme tu však aj zopár čisto akustických trackov. V druhej a ôsmej skladbe zaznie reská country zostava gitár a bicích. Avšak neľakajte sa - sám na soundtrackoch nejaké country alebo jazz obvykle neznesiem a keby sa tieto dva tracky neniesli v duchu príjemného relaxu, hodného zaradenia na tento album, určite by som ich tu zdupal pod čiernu zem. Horner tentoraz vie čo robí. A týmito veselými vsuvkami výborne spestruje ináč zasnený a melancholický posluch. Keby som mal z CD niečo vyradiť, bol by to skôr jazzový ílet, piaty track Old Ball Players. Ten mi nejak nesadol.

Porovnávať tu prítomní syntetickí hudbu s niečím iným od Hornera moc nejde. Napríklad COCOON je taktiež kízelná hudba so synth prvkami, no je podstatne konvenčnejšia a jednotvárnejšia, pripomínajíca Johna Williamsa. FIELD OF DREAMS nepripomína nikoho a nič. Horner sa na ňom nebojí experimentovať a minimalisticky si pohrávať so zvukmi, ktoré by samé o sebe mohli pôsobiť ako koncert trojročného batolaťa na detskej klávesnici. Na Hornerove pomery až nevýdaná jednoduchosť a minimalizmus tu ale všetku tí elektroniku zlučují v krásne snové balady, ideálne napríklad pre relax vo vani. Dokonca sa odvážim konštatovať, že niektoré skladby na tomto soundtacku pôsobia ako formálne lacná, ale obsahovo veľmi ľahodná ezoterická hudba!

Orchestrálny záver FIELD OF DREAMS jednak prehlbuje ducha hudby a rozširuje jej obzory a zároveň je takým nejakým návratom do zabehaných soundtrackárskych koľají. Ide o typický hornerovský medík. Univerzálny orchester, použiteľný do akéhokoľvek dobrodruzného filmu, ktorý je osobitý akurát držaním sa ístrednej melódie "Field of Dreams". V tých trinástich minítach si jej užijeme požehnane. Presne toľko, koľko si môžme priať. A v poslednej miníte sa ešte vrátime ku kízelnej poetike. Prostredníctvom cinkotavých zvončekov a poetického žabieho "hrkítania" z močarísk (!). Moc pekné. Originálne, žijíce vlastným životom a schopné nádherne pohľadiť. Veľmi silné štyri hviezdičky.

 
Hudba ****    Album ****    

 

Booklet

Dvojlistový, z tvrdého papiera. Bohužiaľ iba bielym na modrom a základné info o soundtracku.

Tiež pozrite:

Glory 
 
Beyond Rangoon 
 
The Shawshank Redemption 
 

 


Artwork copyright (c) 1989 Gordon Company, review copyright (c) 2003 Martin Pomothy

TOPlist