Harry Potter and the Chamber of Secrets
(John Williams)

 


1. Prologue: Book II and The Escape From The Dursleys (3:31)

2. Fawkes the Phoenix (3:45)

3. The Chamber of Secrets (3:49)

4. Gilderoy Lockhart (2:05)

5. The Flying Car (4:08)

6. Knockturn Alley (1:47)

7. Introducing Colin (1:49)

8. The Dueling Club (4:08)

9. Dobby the House Elf (3:27)

10. The Spiders (4:32)

11. Moaning Myrtle (2:05)

12. Meeting Aragog (3:18)

13. Fawkes is Reborn (3:19)

14. Meeting Tom Riddle (3:38)

15. Corninsh Pixies (2:13)

16. Polyjuice Potion (3:52)

17. Cakes for Crabbe and Goyle (3:31)

18. Dueling the Basilisk (5:02)

19. Reunion of Friends (5:08)

20. Harry's Wondrous World (5:02)

 

TT 70:08

 
 

  • Hudbu skomponoval: John Williams
  • Hudbu adaptoval: William Ross
  • Dirigoval: William Ross, Terry Edwards
  • Album produkoval: John Williams
  • Nahral: London Symphony Orchestra, London Voices
  • Nahrano v Abbey Road Studios, UK
  • Warner Sunset/Nonesuch/Atlantic Records 2002 (93159)
 

Hudba / Album

V roku 2002 uviedol režisér Chris Columbus pokračovanie úspešnej ságy o čarodejníckom učňovi Harry Potterovi, ktorý (ináč to ani nemohlo dopadnúť) zase lámal rekordy v návštevnosti o čom svedčí aj ten fakt, že len v USA zarobil 261 000 000 USD. Pre porovnanie prvý diel v USA zarobil 317 000 000 USD. Ako skladateľ Columbusovi opäť sekundoval maestro John Williams, ktorý ale kvôli projektu Stevena Spielberga CATCH ME IF YOU CAN stihol skomponovať približne len 40 minút novej hudby. O ostatok sa postaral skladateľ William Ross, ktorý hudbu adaptoval do filmu a s Londýnskymi symfonikmi ju aj nahral.

Pri sledovaní filmu som sa zľakol že, ide po hudobnej stránke takmer o absolútnu kópiu prvého dielu. Preto som aj dlho váhal s kúpou tohto albumu. Moje obavy sa po vypočutí našťastie rozplynuli. Keď si porovnávam prvý a druhý diel tak je viac než jasné, že došlo k určitému posunu vpred. Napríklad už len to, že mickimousing tu je zastúpený v nižšom počte. Skladby, ktoré si môžete vychutnať aj bez znalosti filmu sa tiež neobmedzujú len na počet 3-4. Výplňové skladby zase trochu viac lahodia uchu a neozýva sa z nich každých 20 sekúnd hlavný motív. Treba ešte na dodať, že oba hlavné motívy zostali, ale až na Harry´s Wondrous World nám nie sú prezentované vo forme v akej zazneli v prvom diely. Teraz si rozoberme podrobne toto dielko.

Album otvára skladba, ktorá v sebe obsahuje snáď každú variáciu na Hedwigs Theme, ktorá v prvom diely zaznela. Teda temný klavírny part, ponuré sláčiky, monumentálny orchester a na záver aj trochu z Harry´s Wondrous World. To nové a zaujímavé však prichádza so skladbou číslo 2 ? Fawkes the Phoenix, čo je veľmi príjemná skladba založená na elegantných williamsovských sláčikoch podfarbených dychovou sekciou orchestra. Skladba sa stále viac rozvíja, popri čom je raz prerušená tematicky odlišnou pasážou, ktorá ale nepôsobí príliš rušivo. V momente svojho vrcholu skladba opäť slabne a je ?rozpustená? pomocou fláut a éterického klavíra ( klasicky úchvatný Williams ). Tento motív sa objaví aj v skladbách Fawkes is Reborn a Dueling the Basilisk kde však slúži ako súčasť výplne. Ďalšia novinka skladba - The Chamber of Secrets je niečo ako variácia na Johnove práce zo sedemdesiatych ( resp. osemdesiatych ) rokov. Táto temnom zaváňajúca skladba mi pripomenula aj orchestračné postupy Herberta Specera na Johnyho dielach ako sú DRACULA, alebo ( a to len trochu ) RAIDERS OF THE LOST ARK. Skladba samotná pozostáva z temného klavíra, ktorý sa prepracuje k ešte temnejším sláčikom. Tie postupne podfarbia ( ako inač ) temné dychové nástroje. Ukončená je ako rodu verná kópia hlavného motívu z DRACULU. Aby zostal ?punc originality? k záveru sa pridružil aj niekoľko-násobný ?úder orchestra?.

Gilderoy Lockhart je téma shakespearerovského herca i režiséra Kennetha Brannagha. Jeho motív je založený na relatívne pomalom hraní sa so sláčikmi, ktoré občas dopĺňa ostatok orchestra. Charakter skladby je viac-menej ironický. Táto téma zaznieva okrem iného aj v The Dueling Club, kde je však obohatená o malé zdramatizovania a trochu nevýraznú výplň. The Flying Car by bola celkom príjemná skladba. ALE. Úvod vyzerá ako nový, veľmi slušne znejúci motív, ale ten je však čoskoro vystriedaný dynamickou výplňou, ktorá sa hrá so všetkými možnými postupmi, ktoré poznáme ( okrem iného ) z prvého dielu. Jediné čo drží túto skladbu ako-tak pohromade sú výrazné sláčiky, ktoré sa mi ako jediné zaryli do pamäte z tejto skladby. Týmto nedostatkom našťastie netrpí úchvatná skladba Dobby The House Elf. Predstavuje spolu s Fawkes the Phoenix to najkrajšie čo tento soundtrack ponúka. Je plná radosti a optimizmu. Pozostáva z postupnej gradácie motívu elfa Dobbyho a zakončená je pokojným ?rozplynutím sa?. Poslednou zaujímavejšou novinkou je track č. 10 - The Spiders, ktorý zaznie aj v skladbe Meeting Aragog. Sám názov nám hovorí, že ide o tému patriacu pavúkom. Úvod je pokojný. John tu skvele dokázal zhudobniť ten obraz čo máte v hlave keď sa k Vám spúšťa zo stropu pavúk a potom Vám lezie za golier ( brrr !!! ). Ďalej sa skladba rozvinie do nesúrodej trilerovej hatlaniny, ale tá sa našťastie postupne zmení na ucelenú, energiou sršiacu pasáž, ktorá nanešťastie trvá trochu krátko.

Všetko to čo som Vám tu teraz popísal predstavuje to zaujímavejšie z prvej polovicu albumu. Druhá polovica pozostáva väčšinou mierne neprehľadných skladieb, ktoré obsahujú väčšinou temnú atmosféru ( Meeting Tom Riddle ), alebo len obsahujú len také ? hrajkanie sa? z motívmi ( alebo ich náznakmi ) z predošlého dielu. Celá táto druhá polovica Vám už pri prvom nesústredenom posluchu splynie do masy ?orchestrálneho chaosu? z ktorého vynikajú len 2 skladby ? Reunion of Friends a Harry´s Wondrous World. Obe menované skladby sú len takmer identickými kópiami Leaving Hogwarts a Harry´s Wondrous World z prvého dielu. Pod ?takmer identické? by ste mali rozumieť masívnejšie poňatie záverov skladieb.

Keď si to všetko zhrniem a podčiarknem druhý diel sa posunul dostatočne vpred na to aby som si toto CD vypočul viac ako 1 raz za rok, ALE neposunul sa natoľko vpred aby sa celkom neodpútal od bremien prvého dielu, ktoré spočívali okrem iného aj v tom, že výplňových skladieb je na CD nadpolovičná väčšina. Tento handicap je u 70 minútového albumu dosť výrazné mínus. Svoj diel viny nesie aj William Ross, ktorý sa občas až kŕčovito držal toho čo John napísal pre prvý diel. Rovnako je však možné, že mu bolo povedané aby sa držal iba existujúceho materiálu a svoju kreatívnu invenciu zavrel do šuplíka. Koniec koncov prvé dve kompozície Potterovskej ságy sú len nenápadné počiny, ktoré tretí a štvrtý diel ľahko zatienili. Preto je aj moje hodnotenie také aké je. Ale neberte to tak, že podľa mňa je jednotka a dvojka na tej istej úrovni. Keby mal OST pol-hviezdičkové hodnotenie tak prvý diel by mal *** a druhý diel ***1/2.


P.S. Bola vydaná aj limitovaná edícia obsahujúca CD s multimediálnym bonusom ? takým istým ako pri prvom albume. Okrem toho sú na disku partitúry vybraných skladieb, ktoré sa dajú stiahnuť !

P.S. 2 Po vzore PÁNA PRSTEŇOV sú v jednotlivých albumoch zberateľské kartičky (celkovo 5 ) , ale obsah CD sa tým nemení.



DARABONT

 
Hudba ***    Album ***    Zvuk ****

 

Tiež pozrite:

Harry Potter and the Philosopher's Stone 
 

 


Artwork copyright (c) 2002 Warner Bros., review copyright (c) 2006 Peter Schneider

TOPlist