Lake Placid
(John Ottman)

 


1. Main Title (2:27)

2. Hector's Here (1:10)

3. Close Call (4:00)

4. Udder Preparations (4:02)

5. Love Games (2:24)

6. Reluctant Passengers (1:47)

7. Morgue/Scary Beaver (4:11)

8. Scouting (2:23)

9. Here He Comes! (4:56)

10. Making a Move/Jack (2:11)

11. Swimming with Croc (3:36)

12. Hector's Mind (2:47)

13. Weird Things/Dinner Time (2:51)

14. Ground Rules (1:44)

15. Trapping Croc/Resolution (5:29)

16. The Lake/Hitching a Ride (1:05)

 

TT 66:27

 
 

  • Hudbu zložil: John Ottmann
  • Dirigoval: Damon Intrabartolo
  • Orchestrácie: John Ottmann a Damon Intrabartolo
  • Produkcia: John Ottmann
  • Nahraté v Chapel at Bastyr University, WA
  • Varese Sarabande 1999 (VSD-6055)
 

Hudba / Album

John Ottman je pomerne slušným skladateľom, ktorý sa však nezaraďuje do prvej ligy a tým pádom je pre producentov o niečo lacnejší než "Top Animals". Preto tiež komponuje väčšinou hudbu k menším filmom, často až B produkcie. Lake Placid síce nie je íplne typickým B-čkom, no je filmom, ktorý sa naň ímyselne hrá a snaží sa z jeho charakteristických vlastností vyťažiť všetku neodolateľne zvrhlí poetiku. No a jedným z hlavných elementov, ktoré ho (spolu s dialógmi a postavami) stavají do pozície "menšieho", roztomilo gíčovitého filmu, je práve Ottmanova hudba. Ten nás ňou zavádza do lesných hôr v Maine, kde v istej rezervácii vyvádza krokodíl ľudožrít. Ottmanov štýl má zložením orchestra a jeho "soundom" zo štýlov veľkých skladateľov najbližšie k tomu Goldsmithovmu, pričom je však o niečo skromnejší a decentnejší a dáva tu viacej priestoru strunovým nástrojom s mierne jazzovým vyznením.

Na tomto soundtracku nájdete tri hudobné smery: 15% CD je zastípených ístrednou melódiou, 75% thrillerovou výplňou a zvyšných 10% romantikou. ústredný motív nám Ottman nepredkladá v takej veľkolepej forme ako to má vo zvyku Goldsmith a namiesto monumentálneho podania jednoduchej melódie sa zameriava skôr na detailnejšie a rafinovanejšie orchestrácie. Je z neho cítiť dobrodružstvo, hrozbu i trošku irónie (spomínaná zvrhlá poetika...) - a je prinajmenšom dosť dobrý. Z CD zaznie zhruba každí štvrtí skladbu, čím oživí nudný tok množstva thrillerovej výplne. Tá je pochopiteľne (vzhľadom k žánru) neodmysliteľnou síčasťou soundtracku, no bohužiaľ nie je tak strhujíca ako to lepšie od spomínaného Goldieho (najsvetlejším príkladom sí podstatne lepšie "výplňovky" z The Edge). Polopatisticky povedané - množstvo všemožných strašidelných zvukov, perkusií a hrozivého vrčania. Pokojnejších pasáží je tu naozaj veľmi poriedko a s výnimkou dvoch romantických klavírových odbočiek od masy napätia a hrôzy ide takisto iba o štandardné, ničím výnimočné chvíľky oddychu bez vyšších ambícií.

Ottmanov Lake Pacid je skrátka štandardnou dobrodružno-thrillerovou hudbou, ktorá vás síce nerozčíli, no ani ničím nenadchne a neprekvapí. Keby si kráčala svojou vlastnou cestičkou a nekoledovala si tak silne o porovnanie s množstvom iných, podobne štylizovaných, no lepších diel predovšetkým spomínaného Goldsmitha, možno by som k nej dokázal byť zhovievavejší. Takto však v mojich očiach zostáva iba priemernou hudbou k priemernému filmu a za kípu vám ju môžem odporučiť akurát tak za bazárových 200,- korín (či už takých alebo onakých:) odpovedajícim dvom hviezdičkám. Pokiaľ nie ste z tých, ktorí chcí mať doma vyslovene všetko, dajte prednosť Jerrymu The Edge. Je to z rovnakých horských končín znejíca a v rovnakom žánrovom teritóriu sa pohybujíca hudba, no je melodickejšia, strhujícejšia a - polopatisticky povedané - počívateľnejšia.

 
Hudba **    Album ***    

 

Booklet

Dvojlistový, čiernobiely. Päť fotiek z filmu a nasledovný krátky komentár režiséra Steva Minera na margo Johna Ottmanna.

Tiež pozrite:

Jaws 
 
Predator 2 
 
Planet of the Apes 
 

 


Artwork copyright (c) 1999 20th Century Fox, review copyright (c) 2001 Martin Pomothy

TOPlist