The Replacement Killers
(Harry Gregson-Williams)

 


1. John's Theme (2:43)

2. Stalked (3:58)

3.The Temple (2:28)

4. He Means Business (3:16)

5. Kill or be Replaced (2:18)

6.We Have Visitors... (2:11)

7. John Reflects (2:04)

8. Surreal Shoot-Out (3:57)

9. John Traps His Man (3:47)

10. Race Against Time (3:04)

11. The Heavies Arrive (2:53)

12. Final Confrontation (3:38)

 

TT 36:15

 
 

  • Hudbu zložil: Harry Gregson-Williams
  • Album zostavili: Slamm Andrews a Kevin Globerman
  • Produkcia: Harry Gregson-Williams
  • Nahraté a zmixované v Media Ventures
  • Varese Sarabande 1998 (VSD-5915)
 

Hudba / Album

Máte radi elektronickí hudbu k akčným filmom? Ak áno, obstarajte si The Rock, Broken Arrrow alebo niečo iné od Zimmera a tomuto soundtracku sa radšej vyhnite. Harry Gregson-Williams je jedným z Zimmerových učňov a podľa môjho skromného názoru sa toho veľa od neho zatiaľ naučiť nestihol (pokiaľ hovoríme o serióznej akcii, jeho Antz je celkom vydarený). Spôsob, akým Zimmer dokáže skůbiť chytlaví melódiu s akčným materiálom je pre neho íplne cudzím.

The Replacement Killers začínají skladbou John's Theme, ktorá je ídajne hlavným motívom. Človek má pri nej pocit, že je začiatkom niečoho veľmi zaujímavého. Je to kľudný, mystický track vyšperkovaný rôznymi exotickými zvukmi (avizujícimi prítomnosť Hong Kongskej hviezdy Yun-Fata). Pokope ho držia syntezátory v štýle Vangelisovho Blade Runnera (brať s rezervou). Je to celkom sľubný a prekvapivý ívod. To, čo po ňom nasleduje ale bohužiaľ pôsobí ako studená sprcha. Jednotvárna, nudná spleť akčných plôch bez akejkoľvek melódie. Keď sa aj objaví trochu zaujímavejšia pasáž, trvá iba niekoľko sekínd, nie je vôbec rozvinutá a tvorí len spojku s ďalšou nudnou akčnou výplňou. To je príklad štvrtej skladby, ktorej nástup vo Vás vzbudí nádej že sa už konečne niečo začne diať, no hneď vyísti do akčného zmätku. Ten je tvorený predovšetkým množstvom el. bicích a krátkými syntezátorovými zvukmi ktoré nevytvárají ani len náznak akejkoľvek melódie. Občas zaznie z diaľky ťahavý ženský vokál, občas typický "ponorkový" Zimmerovský zvuk a tak ďalej a tak ďalej...

Z tohto elektronického chaosu vyčnieva iba tretia skladba The Temple. Je smutná, osudová a má v sebe istí príťažlivosť. Posledný track drží zozačiatku pohromade nenápadný (a ničím výnimočný) motív, no krátko na to sme opäť tam kde sme boli. Vyslovene ma rozčílilo, že sa tvorcovia tohoto zlepenca ani len neuráčili ukončiť CD tak, aby si toho poslucháč vôbec všimol.

 
Hudba *    Album **    Zvuk ***

 

Booklet

Neobsahuje vôbec nič čo by stálo za zmienku (klasický dvojlistový, zvnítra čierno-biely varesák).

Tiež pozrite:

Con Air 
 
Broken Arrow 
 
Enemy of the State 
 

 


Artwork copyright (c) 1998 Colosseum Schallplatten, review copyright (c) 2000 Martin Pomothy

TOPlist