Sleepers
(John Williams)

 


1. Sleepers at Wilkinson (3:41)
2. Hell's Kitchen (5:23)

3. The Football Game (4:09)

4. Saying the Rosary (6:53)

5. The Trip to Wilkinson (2:35)

6. Time in Solitary (4:23)

7. Revenge (2:46)

8. Michael's Witness (4:09)

9. Learning the Hard Way (5:21)

10. Last Night at Wilkinson (3:51)

11. Father Bobby's Decision (3:56)

12. Reliving the Past (3:40)

13. Reunion and Finale (5:30)

 

TT 56:23

 
 

  • Hudbu zložil a dirigoval: John Williams
  • Orchestrácie: John Neufeld
  • Produkcia: John Williams
  • Nahraté v Sony Scoring Stage, Culver City, CA a Tod-AO Scoring Stage, Studio City, CA
  • Philips 1996 (454 988-2)
 

Hudba / Album

Sleepers sí známi ako jeden z mála Williamsových soundtrackov, v ktorých sa majster uchýlil k výraznejšiemu použitiu elektroniky. To bolo tým jediným, s vedomím čoho som sa pustil do poznávania tohto CD. A o to viac som bol prekvapený, čím všetkým je tento jeho depresívny výtvor unikátny, zvláštny a nesmierne originálny.

Tak v prvom rade je to veľmi nekonvenčný charakter hudby. Hoci kočíruje Williams svoj orchester s preňho typickou prehľadnosťou a majstrovstvom, emocionálna hůbka hudby je (ímyselne) až neuveriteľne chladná. Chladná v tom zmysle slova, že sa vôbec nepokíša chytiť nás silnejšie za srdce, nepokíša sa nás "dostať" a drží si od nás permanentný odstup. Je síce boľavá, plná beznádeje, strachu a zvláštnej znepokojivej atmosféry, no v porovnaní napríklad s jasne definovateľným a zaraditeľným Schindlerovým zoznamom zostáva maximálne vzdialenou, tažko uchopiteľnou a vstrebateľnou hudobnou hádankou.

Po formálnej stránke ide o klasického "fidlikantského" Williamsa, občas dokresleného elektronikou. Tá však plní výhradne ílohu pomocného elementu, dodávajícemu hudbe modernejší ráz a vďaka brilantnému zosíladeniu s orchestrom je pri "normálnom" posluchu individuálne takmer nepovšimnuteľná. Williamsova hudobná forma, tak blízka forme klasickej vážnej hudby však vďaka nej naberá živší a exotickejší potenciál a v jeho tvorbe predstavuje nesmierne príjemné a prekvapivé spestrenie.

V celkovom meradle poníka soundtrack širokí plejádu odlišných hudobných štýlov. Nájdete tu ako pomalé sláčikové pasáže, zimomriavky naháňajíce chorály a kostolé varhany, tak i veľkolepé orchestrálne monumenty v najlepších Williamsových tradíciách (fantastická, ístrední melódiu predstavujíca druhá skladba Hellâ??s Kitchen). ústredný motív je bizarnou a ako som spomínal vyššie, veľmi ťažko uchopiteľnou, rozlíštiteľnou a vyhýbavou melódiou, ktorá vás fascinuje práve tým, že vlastne neviete, čo vám chce povedať. Na CD je â?? predovšetkým v prvej polovici - pomerne často, občas vo veľkom, občas v menšom prevedení, no poväčšinou "iba" ako nenápadná nitka, spájajíca smutné a temné tápanie orchestra v štýle skladby OYFâ??N Pripetshok and Nacht Aktion zo Schindlerovho zoznamu.

Na tomto albume sa nachádza jeden track, ktorý si zaslíži samostatní pozornosť. Je to skladba, ktorá každému nič netušiacemu poslucháčovi (znalému Williamsovej tvorby) vyrazí dych a nechá ho v pomykove - tretí track The Football Game. Začína v štýle klasicky jemného, smutného, bez melódie tápajíceho orchestrálneho Wiliamsa, keď sa doňho postupne zační zahryzávať zlovestné sláčiky a spolu s rytmickými perkusiami ho zační sofistikovane zrýchlovať. Po pár sekundách sa pridáva dramatický klavír, dynamické bicie a trubky a skladba sa mení v dynamické akčné dobrodružstvo. Neuveríte, pokiaľ nebudete počuť. A vedzte, že Williams tu s klasickým orchestrom dokázal byť v dynamike rovnocenným síperom i samotnému syntezátorovému Hansovi Zimmerovi!

Zhodnotiť tento soundtrack objektívne ako celok nie je jednoduché. Absenciu silnejších emócií nemožno brať ako handicap, pretože Williams CHCEL ísť cestou, ktorou išiel. Chcel byť odosobnený, chcel sa hrať skôr s otázkami ako odpoveďami a nechcel si nič uľahčovať priamočiarimi a jednoduchými melódiami. Sleepers nie sí pekným soundtrackom (s tým, že za pekný považujem aj Schindler's List). Sleepers sí predovšetkým zaujímavým soundtrackom. A tiež fascinujícim. Vyššie hodnotenie mu nemôžem dať z toho dôvodu, že zhruba od polovice CD sa pracovanie s ístredným motívom takmer načisto vytráca a hudba dostáva nejednotný a menej pítavý charakter. Ale hviezdičkové hodnotenie tohto diela je mi vôbec tak trochu proti srsti. Nemám skrátka dobrý pocit, keď mám zaškatuľkovať do kategórie "štandard" niečo nešablónovité a hrdo sa vykláňajíce z davu, niečo čo je inovatívne, originálne a ťažko rozlíštiteľné. Pretože práve ťažko rozlíštiteľné veci v sebe obyčajne ukrývají tí najväčšiu umeleckí hodnotu.

 
Hudba ****    Album ***    

 

Booklet

Dvojlistový, čiernobiely. Žiadne fotky, iba malá čiernobiela silueta newyorskej ulice, tracklist a info o tvorcoch soundtracku. Po otvorení krabičky tri farebné fotky z filmu a jedna s režisérom Barrym Levinsonom a Robertom De Nirom.

Tiež pozrite:

Unbreakable 
 
Les Misérables 
 
Schindler's List 
 

 


Artwork copyright (c) 1996 Warner Bros., review copyright (c) 2001 Martin Pomothy

TOPlist